Ako dokážeme čeliť inflácii?

Žijeme v časoch, keď sa nám pred očami mení náš svet a tieto zlé časy sa už zapisujú aj do ekonomickej histórie. Pre bežných ľudí je snáď najciteľnejším ekonomickým dôsledkom vojny za našimi hranicami nárast cien spojený s infláciou, ktorá je pre mnohých aj imaginárnym „strašiakom”. Poďme sa zorientovať v tom, čo nám historicky bezprecedentná inflácia prinesie a ako jej čeliť s čo najmenšími stratami.

Odkiaľ sa dvojciferná inflácia vzala a prečo práve teraz?

To, čo zažívame od začiatku roka 2022 a najmä po 24. februári, nemá prakticky historickú obdobu. Písali sme o tom pred mesiacom a dnes sa pozrieme na infláciu z ďalších uhlov pohľadu.

Ekonomickí experti zaznamenali globálny rast inflácie už na jar 2021, čiže v čase, keď nečakane rástli globálne ceny surovín a komodít. Podľa expertov je jednoznačným hlavným „motorom“ rastu inflácie na Slovensku vývoj cien najmä energetických a potravinových komodít na zahraničných trhoch.

Situácia sa dynamicky a skokovo zmenila po 24. februári 2022 a aktuálne zažívame aj v našej krajine dvojcifernú infláciu, ktorá zákonite ešte porastie. Marcová inflácia, ktorá na Slovensku podľa analytikov ÚMS NBS vystrelila nad 10,4 % neznamená, že ceny narástli o 10,4 %.

Nárast je pri viacerých položkách spotrebného koša podstatne vyšší. Na najrýchlejšom náraste spotrebiteľských cien od roku 2 000 sa najviac podieľali náklady na bývanie, energie, vrátane pohonných hmôt a potraviny.

Aké budú dopady „cválajúcej” inflácie?

Fakty sú jasné: nezmyselná vojna dokázala za necelý mesiac narušiť krehkú stabilitu globálneho hospodárstva a jeho funkčné ekonomické mechanizmy a reťazce. Dôsledky majú už dnes a ešte dlho budú mať negatívne dopady na každú krajinu a každého človeka, pričom najviac sa dotknú tých najchudobnejších.

Podľa expertov Medzinárodného menového fondu sa ekonomické dôsledky vojny šíria podobne, ako seizmické vlny počas zemetrasenia. Rôznymi cestami po celej sieti systému svetových obchodných vzťahov, predovšetkým vplyvom otrasov komoditných trhov.

Máme možnosti efektívne sa brániť extrémne vysokej inflácii?

Bežný človek sa nemá ako brániť akejkoľvek inflácii, tobôž extrémne vysokej. Inflácia je ekonomický ukazovateľ, zrkadliaci nárast cien 738 položiek spotrebného koša – podľa jednotnej európskej metodiky. Boj s infláciou je úloha centrálnych bánk a vlád jednotlivých krajín v Európskej únii. Samozrejme, aj Európskej centrálnej banky a Európskej komisie.

Existujú spôsoby, ako ochrániť úspory pred infláciou?

Samozrejme, to by ale museli štandardne fungovať mechanizmy, ktoré aktuálne štandardne nefungujú. Napriek tomu sa treba držať faktov a základných pravidiel:

➔    viac než 55 % majetku priemernej slovenskej domácnosti tvoria úspory
➔    kto sporí, nezbohatne – financie pod vankúšom či v banke sú nezarábajúce pasíva
➔    úročenie financií na bežných účtoch či termínovaných vkladoch nemá šancu nikdy dobehnúť výšku inflácie
➔    ani pri „bežnej“ inflácii okolo 2 % bankové sporiace produkty nezhodnocujú vaše financie
➔    keď inflácia stúpa, pasíva treba premeniť na aktíva – investovať voľné zdroje
➔    v krízových časoch treba investovať do stabilných komodít
➔    problém je v tom, že komoditné trhy dnes nefungujú štandardne, čo sa odráža aj v nestabilite komoditných investičných fondov
➔    nevyberajte panicky svoje investičné vklady s dlhodobým horizontom, ich hodnota rastie
➔    indexácia alebo dynamizácia vašich poistiek je ich „poistkou“ proti inflačným výkyvom

Viete…

...že do aktuálnych vojnových čias vstupovali slovenské domácnosti s historicky najväčším finančným majetkom? V minulom roku narástol čistý finančný majetok našich domácností na 45 miliárd €, najmä v súvislosti s vynúteným šetrením, respektíve nemíňaním počas pandémie. Máme teda solídny základ na to, aby sme sa mali z čoho uskromniť a čeliť dôsledkom inflácie. Netýka sa to nízkopríjmových skupín obyvateľstva, čiže ľudí, ktorí aj pred zvýšením cien žili na hranici chudoby.

Vrtuľníkové peniaze

Tento ekonomický pojem sme oprášili počas pandémie, keď sa viaceré vlády vyspelých ekonomík rozhodovali, či ľuďom doslova rozdajú peniaze. Nakoniec síce nezhadzovali peniaze z vrtuľníkov, ale nízkopríjmovým skupinám obyvateľov a aj podnikateľom pomohli podpornými ekonomickými opatreniami. Áno, aj na Slovensku.

Teraz sa v súvislosti s infláciou deje niečo podobné. V čase písania tohto článku aj naša vláda zverejnila až nečakane štedrý balík „protiinflačných" opatrení, určený najmä rodinám s deťmi. Balík sa pravdepodobne ešte rozšíri na ďalšie rizikové skupiny tých, ktorým nárast cien rozbúral rodinné či osobné rozpočty.

Európske odporúčania

Medzinárodná energetická agentúra EIA v spolupráci s Európskou komisiou zverejnili rady, ako dokáže každý z nás ušetriť peniaze, znížiť závislosť na ruských energiách a pomôcť nielen Ukrajine, ale celej planéte. Nejde vôbec o všeobecné „deklaračné odporúčania“, ale praktické kroky, ktorými dokáže jednotlivec ročne ušetriť aj stovky €:

➔    znížte doma teplotu vykurovania o 1 °C
➔    znížte výkon klimatizácie
➔    nastavte efektívnejšie výkon domáceho kotla
➔    inštalujte smart úsporné technológie v domácnosti
➔    pracujte častejšie z domu
➔    jazdite autom ekonomicky a úsporne – na diaľnici pomalšie, v meste plynulejšie
➔    namiesto auta využívajte viac bicykel, verejnú dopravu alebo vlastné nohy.

Nestrácajme hlavu…

… neprepadajme panike, prípadne zúfalstvu. V dôsledku rekordnej inflácie sa svet nezrúti, napriek tomu, že situácia je dnes bezprecedentná a historicky výnimočná. Pripravme sa na to, že lepšie už bolo a horšie ešte len bude. V podstate nám neostáva iné, len sa s tým zmieriť a adaptovať sa na zmenené podmienky. Využime túto situáciu na uvedomenie si, ako sa dokážeme uskromniť. Sme a dlho budeme na tom neporovnateľne lepšie, ako ľudia v bombardovanej Ukrajine.

Zdroje:  Medzinárodný menový fond | Medzinárodná energetická agentúra EIA | Národná banka Slovenska