Dôchodková reforma môže byť aj proti dôchodkom

Nesystémové a pravidelné zásahy do dôchodkového systému robia vrásky na čele dôchodcovským správcovským spoločnostiam i doplnkovým dôchodkovým spoločnostiam. Okrem nich ale aj sporiteľom, ktorí sa rozhodli v otázke dôchodku nespoliehať len na štát, ale sporiť si aj samostatne. Sporitelia nevedia, čo ich čaká o pár rokov a to, čo platí dnes, už o tri či štyri roky platiť nemusí. To je pre dôchodky zásadný problém.

Dôchodkový systém nie je trhací kalendár

Pri sporení na dôchodok je potrebné myslieť v dlhodobom horizonte. Ide o najdlhšie sporenie, ktoré by malo ísť ruka v ruke s aktívnou prácou. V minulosti nebolo potrebné na solidárnom dôchodkovom systéme nič meniť, avšak v súčasnosti sa ukazuje, že stojí na veľmi vratkých nohách.

Sociálnej poisťovni dochádzajú peniaze, hoci získava ročne z odvodov viac financií, ako natečie do štátneho rozpočtu z dane z pridanej hodnoty DPH. Vcelku je to ročne viac ako 8 miliárd eur, ktoré putujú dôchodcom, chorým či nezamestnaným. Transfer peňazí však prestáva stačiť. Cieľom je teda zmeniť súčasné fungovanie, aby nebolo potrebné dôchodky dotovať na vrub štátneho deficitu. Práve tu nastupuje Ministerstvo sociálnych vecí a predstavuje svoju odvážnu reformu.

Problém reformy je v jej nekoncepčnosti

Momentálne je na stole viacero návrhov, ako sa súčasná vláda popri boji s pandémiou chce vyrovnať aj s problémom neustále narastajúcich výdavkov Sociálnej poisťovne. Dnes sa otvorene hovorí o:

●      povinnosti vstúpiť do druhého piliera
●      reforme odvodov
●      presune sporiacich fondov

Všetky návrhy však spája jeden problém, a to že nie sú systémové. Ako sa pre Hospodárske noviny vyjadril Matej Varga, predseda predstavenstva 365.life, minister práce Milan Krajniak opäť navrhuje znížiť odvod do druhého piliera na štyri percentá. Počudovanie nad týmto krokom vyjadrili, ako dôchodcovské správcovské spoločnosti, tak aj rozčarovaní sporitelia.

Veď len nedávno sa zásahom vlády umožnilo pomalé zvyšovanie odvodu do druhého piliera. V roku 2022 to už bude 5,5 % z vymeriavacieho základu, oproti 5,25 v tomto roku. Odvod by sa mal dostať až na 6 %, ak to reforma prirodzene nezastaví.

Paradoxne, nižší odvod tu už bol a potreboval reformu, nakoľko vyššie odvody smerujúce do Sociálnej poisťovne jej problém nevyriešili, no sporiteľom uberali investície na ich dôchodkových účtoch. Vláda tak ide urobiť niečo, čo tu už bolo a nefungovalo! Ďalší krok späť. Že by tentokrát správny?

Chýba systém a koncepcia

Reformy dôchodkového systému u nás vyzerajú ako nápady niekoľkých ľudí, ktorí sa rozhodnú vstúpiť do histórie slovenskej politiky ako sociálni reformátori. Deje sa tak však len na základe politických rozhodnutí, a to bez dlhodobej komplexnej vízie a zodpovednosti.

„Hrozba štyroch percent nad nami visí naďalej. Ak by došlo k tomuto scenáru, pre spotrebiteľov by to v praxi znamenalo, že dosiahnu stratu na úsporách v dlhodobom horizonte sporenia na dôchodok vo výške niekoľkých desiatok tisíc eur,“ hovorí Varga. To je vízia, ktorá rozhodne neprináša ozdravenie dôchodkového systému s cieľom zvyšovania penzií.

Vedeli ste, že...
…ak si niekto sporí 40 rokov po 40 eur mesačne s ročným rastom 8 %,
nasporí si 139 640,31 eur? Ak to však bude 60 eur,
nasporí si až 209 46,47 eur.
Pri znížení odvodov by potom sporiteľ kvôli 20 eur mohol prísť v konečnom dôsledku na dôchodku o viac ako 60 000 eur.

Nič nie je isté

Hoci by sme radi druhý pilier považovali za istotu, nie je to tak, pretože štát vidí priestor, kde môže zo súkromných peňazí preliať niečo do tých štátnych. V hre pritom nie je len navýšenie peňazí v Sociálnej poisťovni na dôchodky, ale aj na takzvaný rodičovský bonus, ktorý aktuálne nie je z čoho zaplatiť, keďže ide o miliardu ročne.

Poisťovňa dokonca plánuje, aby pracujúce deti dnes priamo poukazovali časť zaplatených odvodov. Reformy a nápady, ktoré sa do sociálneho systému snažia prepracovať ani náznakom nepripomínajú odborne premyslený koncept riešenia dôchodkov. Ide skôr o nápady, o ktorých je už teraz jasné, že ak sa príjmu, bude ich už o pár rokov potrebné opäť zreformovať, čo určite dlhodobému dôchodkovému systému neprospieva.

Človeče, pomôž si, štát ti nepomôže

Aj keď mrak reformných snažení neobchádza ani tretí pilier, negatívnych dopadov „unáhlených štátnych zásahov“ pociťuje  účastník oveľa menej ako v II. pilieri. Doplnkové dôchodkové sporenia tak aspoň na čas predstavuje stabilitu aj v nestabilných časoch.

Ide prakticky o samostatné a dobrovoľné sporenie, nezávislé na sociálnom poistení. Štát sa ho však snaží podporovať aspoň daňovým bonusom 180 eur ročne a príspevky od zamestnávateľa sú určite výhodnou možnosťou, ako si pripísať zaujímavé financie na osobný dôchodkový účet naviac. Dá sa povedať, že predstavuje zaujímavú možnosť, ako kombinovať viacero zdrojov príjmu v dôchodku, keďže štátom vedené dôchodky stále nemajú stabilnú koncepciu.